Všetky články

0:34 budím sa na to, že mi je veľmi horúco, nie je sa čo diviť, išiel som spať v ponožkách, nohaviciach, tielku, tričku, bunde, čiapke, spacák a na ňom deka, nedivte sa, večer keď sme šli spať vonku pršalo a začínalo snežiť, v izbe sme mali asi dva stupne. Intuitívne sa vyzliekam a vyhadzujem všetko zo spacáku, no veľmi mi...

♫Wake up it´s a beautiful mornig ♫ zvučka môjho budíka ma preberá zo spánku. Je 6:45, dnes som už veru z postele nevystrelil .... Len počujem z vedľajšej postele Vilkov hlas, ako ma posiela na raňajky. Vilo nejde, vyčerpanie včerajšieho dňa ho dobehlo a v noci veľmi nepospal, ani nepoležal v posteli. Obliekam sa teda a biednym krokom idem do...

Ráno vystrelím z postele hneď ako zazvoní budík, chcem si dať ešte telefón do nabíjačky pred raňajkami, aby vydržal celý deň fotenia a ja si idem dať raňajky, aby som vydržal celý deň chodenia. Dnes nás čaká náročnejší deň ako včera, tak si dohadujeme nové pravidlá s vysielačkou, aby ma chalani niekde nestratili a ja náhodou zas neostal niekde bez...

Ráno vstávame ešte pred budíkom je šesť hodín, s radosťou sa púšťame do každodenného balenia batožiny. Raňajky máme dohodnuté na pol siedmu, prichádzame do jedálne kde nás už čaká pripravený teplý tibetský chlebík (taký sladký langoš) s medom a džemom a samozrejme káva k tomu, krásne ráno. Vychutnávame si raňajky, vykecávame sa, ani neviem ako...

Máme za sebou ďalšiu prebdenú noc na letisku, ale únavu nám vynahrádza krásny východ slnka ponad oblaky, ktorý máme to šťastie sledovať ešte v lietadle. Takéto privítanie sme ani nečakali. Končene sme pristáli na letisku Tribhuvan v Káthmandu, na to, že to je hlavné letisko celej krajiny, prekvapuje ma aké je malé.

Päť hodín ráno, hlásenie na Pražskom letisku nás prebúdza z delíria, ktoré by niektorí mohli nazvať spánok, pre nás to ale znamená, že sa máme rozhýbať a ísť si vybaviť check in. Pred tým však potrebujeme spáchať hygienu a aspoň "cigánsku sprchu" po tých pár hodinách na ceste je to potrebné, aby naši spolusediaci v lietadle nezažili nepríjemné...

Prvý deň našej cesty začína klasicky workoholicky v práci, kde sa snažíme dokončiť posledné veci pred mesačnou dovolenkou. Stále si myslíme, že sme nenahraditeľní, posledné porady, maily, telefonáty, ...