Cesta do Himaláji - deň šiesty, Trek začína
15.4. Besisahar - Tál
Anapurna curcuit track
Ráno vstávame ešte pred budíkom je šesť hodín, s radosťou sa púšťame do každodenného balenia batožiny. Raňajky máme dohodnuté na pol siedmu, prichádzame do jedálne kde nás už čaká pripravený teplý tibetský chlebík (taký sladký langoš) s medom a džemom a samozrejme káva k tomu, krásne ráno. Vychutnávame si raňajky, vykecávame sa, ani neviem ako plynie čas, o siedmej prichádza náš odvoz do Germu, nakoľko my sme ešte nedojedli, tak si chalani išli niečo vybaviť. Po raňajkách si berieme batohy a pred nástupom do auta si ešte potrebujeme vybaviť pečiatky do preukazov TIMS a ACAP, tieto úkony sú povinné a odporúčam ich vybaviť.
O pol ôsmej už nasadáme do auta a vyrážame na cestu do Germu, odkiaľ začneme náš trek. Prvoplánovo sme sa tu chceli dosať peši z Ngadi, kde sme mali začínať, ale keďže včera sme strávili celý deň cestovaním a boli sme radi, že sa nám podarilo dostať aspoň do Besisaharu a nie to do Ngadi, preto sme si kúsok pomohli autom, vďaka bohu. Sedíme v aute a sledujeme cestu čo nás mala čakať, hore a dolu, bez výhľadov iba poľná cesta pralesom, konštatujeme, že sme spravili dobre a skrátili si cestu autom, ktoré nás vysadilo asi 1,5 km od Germu, kde končí cesta. Tu sa lúčime s našim kamarátom, ktorý nám pomohol dostať sa z Káthmandu až tu. Pozýva nás, aby sme jeden deň strávili ešte u neho aj s jeho rodinou a videli ako sa žije v Nepále. Zdvorilo odmietame, naše hlavy sú nastavené už len na turistiku a nie na návštevy.
Začíname šliapať, plný entuziazmu, rozdávajúc úsmevy na každú stranu sa vydávame na trek okolo Anapurien, ktorý je najdlhší so všetkých, ktoré sú turisticky dostupné, máme nádherné počasie okolo 38 stupňov a už po pár metroch sa začíname potiť ako teliatka 😊. Vody máme myslíme dosť a v Germu dokupujeme len po litri. Dnešná cesta vedie cez malé dedinky. Väčšinou sú tu malé farebné domčeky. Po ceste stretávame miestnych a sem tam turistov s nosičmi a sprievodcami, ako kráčajú oproti nám, oni už majú svoju cestu za sebou, uľahčili si ju trochu, ale my sme sa rozhodli, že si naše batohy ponesieme.
Príroda je tu pekná, iná na akú sme zvyknutí, výhľadov po ceste bolo len pár, ale stáli za to, najviac sme videli vodopádov. Takúto scenériu sme v prvé dni čakali, ešte potrvá kým sa nám veľhory ukážu v plnej kráse.
Kondične chalani vyzerajú dobre, ja za nimi celú cestu zaostávam, ale stále idem. Ukazuje sa, že som podcenil prípravu a ani choroba a vyčerpanosť z posledných dní mi veľmi nepomohla, keď som na druhé poschodie do kancelárie musel chodiť výťahom, lebo som nevládal. Dúfam, že to zvládnem a nepokazím partii celý výlet, máme dohodu, že v prípade zranenia alebo výškovej choroby to balíme všetci štyria.
Chalanov som už dlho nevidel, vysielačkou sa s nimi neviem spojiť, došla mi voda a v dedine Tál som už podľa prejdenej vzdialenosti mal byť, kráčam ďalej so suchotami ako v nedeľu ráno. Našťastie asi po dvoch kilometroch bez vody ma chalani čakajú pred dedinou a dávajú sa mi napiť. Do dediny je to už len kúsok dolu kopcom, po príchode nás zastavujú domáci už pri prvom hostely, ja som unavený a je mi jedno kde to ukončíme. Vilko náš vyjednávač vybaví ubytovanie zadarmo ak si dáme raňajky a večeru a balenú vodu zjedná z 90 rupií na 60 za liter. Paráda môžeme zhodiť ťažké batohy, dnes sme mali celý deň slnečno, ale pred koncom sa nám začalo mračiť, ako sme položili batohy na izbe sa pustil poriadny lejak.
Na večeru si dávame výbornú zeleninovú polievku doplnenú oravským cesnakom, na posilnenie imunity. Druhé jedlo si dávame nám už známe pirohy, vlastne nepálske "Momo" po celodennej turistike pochúťka za odmenu, všetko pripravujú čerstvé preto to trochu trvá, ale kedy naposledy ste videli v reštaurácii, že čistia mrkvu? Ja ešte asi nikdy a to som robil aj v kuchyni.
Oprali sme si dnešné veci a ľahli do postele je pol deviatej večer a my už ideme spať, potrebujeme poriadne zregenerovať na zajtrajší náročný deň. Dnes sme niekde zle odbočili a urobili pár kilometrov navyše.